Tento text píšem na tretíkrát, nejako sa mi stále stráca. Môj komp sa správa iracionálne. V poslednom čase sa ma niektorí ľudia boja. Neviem, ja sa len snažím byť asertívna. Tak ešte raz. O pár dní obhajujem doktorát a jediné, v čo dúfam, je, že sa do toho nikto naozaj nezačíta, lebo ani ja som sa nie. Až po odovzdaní som to skúsila, oblial ma studený pot, nerozumela som vlastným začatým/nedokončeným vetám, priam „Bartošovským“, dobre, tak diskurzívnym skokom a preskokom. Náčrt slov voľne sa valiacich, valcujúcich asociácií.

Dojčiaca matka neanalyzuje, nemá trpezlivosť.  Akože nie? Len je málo času na dočítanie SMS.  Dojčiaca matka je roztržitá. Veď všetko je jasné, stačí, ak nestratím deti, kvôli psovi mi zavolajú aj zo Slobody zvierat. Dojčiacej matke nezáleží, čo má na sebe. Hlúposť! To je práve to čaro degažé. Dojčiaca matka si myslí, že čo si myslí, je v súlade s realitou.

Ale nie je. Aj keď by som rada napísala, že je. Niekedy sa však začnem počúvať a zvyšky môjho ratia sa nestačia diviť.

Každá všeobecne známa vec je pre dojčiacu matku objavom. Dojčiaca matka je ako vodička pod vplyvom alkoholu, trocha labilná, hysterická a dosť asymetrická. (Hlavne ak jej dieťa, tak ako to moje, pije len z jednej strany.) Von často nechodí a možno práve preto bľaboce. Prelievanie mlieka môže za jej večné prelievanie sĺz a predovšetkým za odlev mozgu.

Celý článok si môžete prečítať v novom vydaní časopisu Vlna