Žáner knižných rozhovorov si získava posledné roky v slovenskom knižnom prostredí väčšiu pozornosť a teší sa popularite aj medzi čitateľmi. Ročne vychádzajú desiatky rozhovorov a hlavne takzvané „celebritné“ tituly sú dobrým obchodným artiklom. Témy, intenzitu vydávania a množstvo kusov jedného knižného nákladu často určuje aj spoločensko-politická situácia. V tomto kontexte pretrváva dopyt hlavne po rozhovoroch usilujúcich sa prostredníctvom rekonštrukcie konkrétnych ľudských osudov formou dialógu dávať do súvislosti veľké a malé dejiny s cieľom doviesť čitateľa k pochopeniu niektorých dejinných udalostí. Vzhľadom na živé trhové prostredie a dravý marketing nie je ani táto oblasť zárukou kvality. Ak zárukou, tak potom kvantity. V tomto balaste knižných rozhovorov sa ale predsa čas od času objavia také, ktoré stoja za zmienku či dlhšie pristavenie sa. Prekladateľ a spisovateľ Ján Štrasser je dlhodobo známy aj ako autor rozmanitých knižných rozhovorov. Z nedávnej doby stoja za pozornosť dva tituly vydané Literárnym informačným centrom. Prvým z nich sú rozhovory s nezávislými knižnými vydavateľmi Osem vytrvalých (2017) a druhým pomerne čerstvým titulom Žiť svoju báseň (2018), v ktorej sa rozprával s básnikom Ivanom Štrpkom o živote a tvorbe. Spomínam ich z toho dôvodu, že oba tituly sú príkladom, ako môžu rozhovory s osobnosťami kultúrno-umeleckého prostredia presahovať do celospoločenských tém a nevytvárať tak len obraz vnútorného sveta respondenta, ale aj obraz toho vonkajšieho, v ktorom žijeme my všetci. V tomto ohľade robia často záslužnú prácu menšie vydavateľstvá, ktoré prinášajú pozornosti hodné knižné (nielen) rozhovory, ale vplyvom viacerých okolností ujdú očiam čitateľa.

Mojim očiam neušla kniha VIS-á-VIS s podtitulom dialógy (nielen) o HUDBE, ktorú v roku 2018 vydalo vydavateľstvo Drewo a srd spoločne s občianskym združením Vlna v edícii interview. Kniha je súborom rozhovorov, v ktorých Július Fujak, skladateľ nekonvenčnej hudby, hudobník a estetik, viedol dialógy so slovenskými a českými hudobnými skladateľmi, hudobníkmi, hudobno-intermediálnymi umelcami a teoretikmi: Ivanom Acherom, Ivanom Buffom, Martinom Burlasom, Jurajom Ďurišom, Mikolášom Chadimom, Jánom Boleslavom Kladivom, Petrom Machajdíkom, Valérom Mikom, Zbyňkom Prokopom, Michalom Ratajom, Ivanom Šillerom & Ferom Királym, Jaroslavom Šťastným & Petrom Grahamom, Mirom Tóthom, Mariánom Vargom. Dialógy až na jednu výnimku vznikali v priebehu posledných desiatich rokov. Väčšina z nich bola pôvodne publikovaná v časopise o súčasnom umení a kultúre Vlna, zvyšok bol publikovaný v časopisoch Hudba a Trištvrte revue. Autor dodáva, že viaceré rozhovory sú v tomto knižnom vydaní rozšírene o nové otázky a odpovede.

intermezzo

„Vis á vis je existenciálna situácia, v ktorej sme vystavení zoči-voči niekomu či niečomu. V prípade tejto knihy rozhovorov sa ako prvý ponúka význam partnerského dialógu, keď sa niekto pýta a iný odpovedá. No zároveň tu ide o vzájomné slobodné rozhodnutie postaviť sa, obrazne povedané, tvárou v tvár hudbe, najmä súčasnej v jej rozmanitých podobách a prejavoch.“
(Fujak, 2018)

Existenciálnu situáciu vis á vis jednoducho a stroho stvárňuje ilustrácia Miriam Gavulovej z obálky knihy, na ktorej sú z profilu načrtnuté na seba priamo (zoči-voči) hľadiace siluety dvoch postáv. Sú zachytané v momente spoločného dialógu rozochvievajúceho ešte nepopísané riadky. Skôr ako sa čitateľ ponorí do dialógov zhmotnených v už popísaných riadkoch, môže si v úvode každého rozhovoru prečítať krátky životopis konkrétne osobnosti, ktorý upriamuje pozornosť na dôležité aspekty jeho tvorby a zároveň svedčí o rozmanitosti Fujak pri skladbe otázok dialógov vychádza z profilácie, hudobného smerovania a angažovania sa v oblasti hudby jednotlivých respondentov. Rozvíja nekonvenčných skladieb, súčasná postmoderná hudba a jej meandre, komprovizácia, improvizácia, hranice hudobnosti, inšpiračné zdroje, takzvaná alternatívna hudba či kritika fenomenológie. Vo viacerých dialógoch sa venuje súčasnej nekonvenčnej hudbe – jej podobe, vývoju, konfrontáciám s inými podobami hudby. Otázky neohraničuje československým priestorom, ale snaží sa ich koncipovať v širšom európskom rámci. Devízou dialógov je skutočnosť, že Fujak sa striktne nedržal vopred pripravených otázok. Pohotovo a logicky reaguje, a tak postupne rozvíja dialógy o ďalšie témy a roviny. Anotácia knihy spolu s krátkym citovaným intermezzom síce môže zdanlivo navodzovať pocit, že snahou zhovárajúcich sa je zapísať riadky najmä úvahami, polemikami čí hádkami o rozmanitých podobách a prejavoch hudby. Autor sa ale vo vedených dialógoch neobmedzuje len na témy vyplývajúce z odbornej profilácie jednotlivých respondentov. Držiac sa podtitulu knihy – dialógy (nielen) o HUDBE – rozvíja aj osobné, ľudské, ale aj spoločensko-politické témy. Dialóg sa tak rozrastá o nové roviny, ktoré presahujú hranice hudby. Niekedy ho k týmto témam a presahom vedú odpovede samotných respondentov. Ako v prípade dialógu s Martinom Burlasom, keď Fujak promptne reaguje na jeho zdesenie z možných občianskych vojen a konštatuje, že sa nestačí čudovať, ako sa u nás „zmilitantnieva“ a „podprahovo fašizuje“ spoločenská atmosféra. (Fujak, 2018, s. 48) Vo svojej reakcii pokračuje uvažovaním nad absenciou kultúry akejkoľvek polemiky a trefne zdôrazňuje, že absencia najmä na nich je nebezpečné čo i len položiť otázku. Čo podľa neho ústi do: „… dobrovoľnej izolácie vzájomne sa afirmujúcich ľudí na „ostrovoch“, ktoré o sebe nič nevedia a nechcú vedieť. A v bludnom kruhu či – nebodaj – v nebezpečnom víre jeden druhého nielenže nemá potrebu počúvať, ale ho a priori neguje a bezohľadne potláča“ (Fujak, 2018, s. 48). V závere rekcia na základe povedaného formuluje ďalšiu otázku, keď sa Burlasa pýta, či má význam komponovať a vytvárať hudbu. Takýmto spôsobom vytvára prieniky a pátra po otázkach a odpovediach v širších súvislostiach. Dialóg zároveň naberá istú dramatickosť, vďaka ktorej môže byť čitateľ s dialógmi v užšom, ba až živom kontakte. V tomto smere by bolo príhodne ozvláštniť dialógyviacerými „zoči-voči“ interakciami, pretože miestami môže mať čitateľ pocit, že autor a respondent si otázkami a odpoveďami len priateľsky potvrdzujú niečo, čo si už medzi sebou viackrát povedali. Tým nechcem povedať, že rozhovory by sa mali viesť v nepriateľskom duchu. Chcem len povedať, že by tomalo trochu ľudsky iskriť.

Kniha rozhovorov Vis-á-Vis, dialógy (nielen) o HUDBE, je vo viacerých ohľadoch úctyhodným vkladom do sveta literárne zaznamenaných dialóg, pretože okrem otázok a odpovedí z oblasti hudby, v ktorej zoči-voči stoja ľudia odborne erudovaní, predostiera otváraním ďalších životných sfér a hľadaním súvislostí medzi súkromným a verejným celistvejší obraz o tých, ktorí odpovedajú, ale aj o tom, ktorý sa pýta.

FUJAK, Július. VIS-á-VIS. Dialógy (nielen) o HUDBE. 1. Vyd. Bratislava : Občianske združenie Vlna / Drewo a srd, 2018. 199 s. ISBN 978-80-89550-41-8

Zdroj: culturologicaslovaca.ff.ukf.sk