S oboma som sa stretol naposledy koncom augusta 2015 na festivale Ostravské dny, a opäť veľmi rád, lebo – hoci sú v niečom, samozrejme, rozdielni a v niečom sa ich aktivity prelínajú – ich prístup je v mnohých smeroch veľmi inšpiratívny a nezameniteľný. Jaroslav Šťastný patrí už roky k popredným postavám súčasnej českej hudobnej kultúry či už ako zasvätený teoretik (a autor nezvyčajných knižných prác o Josefovi Bergovi, Aloisovi Piňosovi a Romanovi Bergerovi), znalec a citlivý vykladač poetiky (post)moderných paradigiem, aj ako publicista a redaktor (o. i. výrazne sa pred nedávnom podieľajúci na českom preklade Cageovej knihy Silence), zároveň nekonvenčný vysokoškolský pedagóg, hudobník a v neposlednom rade organizátor významných hudobných festivalov a podujatí, z ktorých pars pro toto spomeniem aspoň Expozice nové hudby, ktorej dramaturgom bol v rokoch 1993 – 2009.

Peter Graham je zas jedným z najpozoruhodnejších skladateľov súčasného, minimálne stredoeurópskeho priestoru, o čom presvedčil aj publikum na spomínanom ostravskom festivale (pozri reportáž v tomto čísle Vlny). Jeho kompozície majú vo svojom repertoári špičkové telesá ako Arditti Quartet, English Chamber Orchestra, Kammersveit Reykjavíkur, Ostravská banda, interpreti Dan Vandewalle či Jonathan Powell, u nás k jeho nekonvenčnej tvorbe opakovane siahal VENI ensemble. Už v 70. rokoch ako jeden z prvých českých skladateľov vytváral grafıcké partitúry a najmä konceptuálne skladby. Je aj osobitým improvizátorom, vedie vlastné Peter Graham Trio a navyše je činný výtvarne i literárne.

Za dvadsať rokov od otvorenia domu Skleněná louka v Brne, kde sme sa zoznámili, ma neprestáva jeho hudba prekvapovať a nútiť k stíšeniu a zvnútorneniu. Obaja súhlasili so spoločným rozhovorom na temer rovnaké otázky – tu sú ich odpovede…