Patrónka, alkoholosubsonické signály miesta rozhovor s Tomášom Džadoňom & Michalom Moravčíkom.

Inštalácia a divadelná hra strednej nižšej triedy. Patrónka, alkoholosubsonické Prestupovanie/čakanie signály miesta sú súčasťou výstavy Koridor, ktorá sa konala v tranzit.sk v Bratislave od 25. septembra do 21. novembra 2015. Jednotiacim motívom výstavy je chodba, koridor, ako prípadová štúdia konceptu architektúry, v ktorom sociálne a priestorové aspekty prevažujú nad stavebnými konštrukciami. Predstavuje pojmy ako spojenie, prechod, ne-priestor či dočasnosť. Okrem dvojice Tomáš Džadoň & Michal Moravčík i Dominik Lang a Gio Sumbadze vytvorili nové diela, vyplývajúce zo skúsenosti s architektúrou, priestorom, ako aj sociálnymi vzťahmi.

Výskum Michala Moravčíka a Tomáša Džadoňa je založený na analýze funkcie/významu autobusovej zastávky na Patrónke (Bratislava), ktorú charakterizuje výnimočná neskorá modernistická architektúra. Cesta, na ktorej sa Patrónka nachádza, je významným dopravným koridorom a frekventovaným uzlovým sociálnym bodom, kde ľudia prestupujú z jedného spoja na iný.

Zastávka a križovatka Patrónka vznikla v sedemdesiatych rokoch ako súčasť komplexného riešenia dopravnej situácie diaľnice D2, koridoru privádzajúceho dopravu z Českej republiky. Jej autor inžinier Igor Rymarenko navrhoval na tie časy veľmi progresívne dopravné riešenie vrátane križovatiek diaľnice regulovaných svetelnou signalizáciou. Ako prvý sa zaoberal vplyvmi dopravného hluku na ľudské zdravie, navrhujúc potrebné riešenia. Inžinier Rymarenko preskúmal i hydrometeorologické záznamy z danej oblasti, ktorá je akýmsi lievikom, difuzérom, koridorom vetra smerom z veterného Záhoria do Bratislavy. Škrupinovité strechy zastávky na Patrónke mali poskytovať závetrie. Pôvodný veľkorysý koncept s veľkým podzemným nákupno-spoločenským centrom sa však napokon nerealizoval. Možno teda konštatovať, že to, v čom sa dnes pohybujeme, je akýsi fragment idey, ktorej cieľom bolo i to, aby každá zastávka v Bratislave bola originálnym priestorom s pridanou hodnotou.

Dnes je tu špecifıcká sociálna situácia, koncentrácia chudobných ľudí, dočasnej architektúry lacných bufetov, ktoré dodávajú idealistickej aerodynamickej architektúre horký, opustený výraz. Táto kvalitná architektúra v dnešnom stave, ako konštatujú Moravčík a Džadoň, symbolizuje posttransformačnú zúboženosť doplnenú privátnymi záujmami obsadiť verejný priestor a mať z neho vlastný profıt. Dvojica Džadoň & Moravčík, ktorá sa pôvodne od začiatku výskumu zaoberala Patrónkou, postupne zistila, že inžinier Rymarenko je i nadšený bábkoherec, iniciátor fungovania bábkového divadla v Bratislave. Tento fakt vzali do úvahy a dvojica umelcov začala nahliadať na zastávku na Patrónke ako na scénu pre bábkové divadlo a na cestujúcich ako na marionety.