začiatok nahrávania) … relevantný je rozhovor asi vtedy, keď prestane referovať a stane sa reprezentantom. To by bol ideálny stav. Je vlastne legitímne, ak len referuje k popisovanému, ale určujúcim sa stáva až ako deklarujúca propaganda alebo manifest, ale túto polohu teraz vypustime. V hlave máme plno slov, ktorých sa nedá dotknúť a ku ktorým sa nechcem ani len priblížiť. Každý v sebe nosíme roviny, ktorých sa neradi dotýkame, a čitateľ už tieto roviny nepotrebuje vôbec ani vnímať. Alebo ich dokonca ani nemá právo vnímať. Hoci sa v nich možno dokonca nájde alebo priamo zosobní… Ale načo na povrch vynášať celé územia emócií, ktoré nie sú v rozhovore spracovateľné. Ako je pre mňa relevantný obraz, ktorý prestáva byť obrazom, tak mám rád texty, ktoré vychádzajú z jazyka preč smerom ku skutočnosti, ktorá stojí za rečou.

…Teda nejsť po klasických otázkach…

… ale áno, no spolu s tým na svetlo vynášať aj veci, ktoré pre niekoho môžu byť dokonca zraňujúce, ktoré sa dotýkajú niečoho prvotného, animálneho, čo so subjektom rozhovoru síce súvisí, ale nie je vypovedateľné…