Vydesila ju. Sedí na schode pred Alenou a nehybne ju sleduje, zdá sa, že nedýcha, čaká, pozerá. Pozérka. Keď sa k nej Alena priblíži, podráždene vstane, no očný kontakt sa nepreruší. Alena cúvne.

Je to neskutočne škaredá mačka, kombinuje čiernu, ryšavú a bielu. Alene je zvieraťa zvláštnym spôsobom ľúto. Mačka sa odrazu rozhodne zoskočiť zo schodu, bránou vyjde na ulicu a prebehne cez cestu. Alena si je istá, že ide o znamenie. Strakatá mačka. Znamenie čoho? Dedov byt je na prvom poschodí, no Alena sa k nemu nevyštverá, zomrie. Má pocit, že ak sa jej vnútornosti na schodoch rozkmitajú, vyvráti na chodbu celý včerajšok, víno, všetko. Náraz z chodidla sa pri každom kroku prenáša do hlavy a stokrát jej zabrní v mozgu. Alenine kroky sú gongy. Keď príde ku dverám, zaklope tak, aby to nebolelo. Dedo nepočuje.

Zaklope znovu, naliehavejšie. Dnes trochu mešká, je štvrť na deväť, dedo je už pätnásť minút sám. Ak sa mu niečo stalo, Alena má po starostiach i po peniazoch. Najmä po peniazoch. Prišla tretí deň po sebe, že vstala na budík, bol zázrak, a ak dnešok namiesto písania diplomovky strávi tým, že bude postávať pred dverami, klopať, čakať a zomierať, dá si svojich šesť hodín preplatiť. S Tomášovou tetou sa jasne dohodli.

Celý článok si môžete prečítať v novom vydaní časopisu Vlna