Niekoľko dní po frustrujúcich parlamentných voľbách (a nechutne xenofóbnych volebných kampaniach) bol v bratislavskom tranzit.sk sprístupnený projekt nesúci názov Prízraky spoločensky mŕtvych, kurátorsky podchytený rakúskym kunsthistorikom a teoretikom Christianom Kravagnom. Názov projektu, prepo- žičaný od Nicka Cavea, respektíve z fılmu z roku 1988, na ktorom Cave autorsky spolupracoval (Ghosts of the Civil Dead), odkazuje „… k skupinám ľudí zbavených občianskeho či spoločenského postavenia: väzňov, „nelegálnych“ migrantov, sans papiers, deportovaných, Rómov atď.“ (text k výstave). Film je o väzení s najvyšším stupňom stráženia, situovanom v austrálskej púšti, a pre Kravagnu predstavoval prvú šokujúcu konfrontáciu s väzensko-priemyselným komplexom. Podľa jeho slov myšlienka realizácie terajšieho projektu vzišla po vzájomnom telefonáte s riaditeľkou slovenského tranzitu v lete 2015, na vrchole utečeneckej krízy. Túto väčšina európskej populácie vrátane politických špičiek vnímala cez medializované obrazy a správy, ktorých zlom k najpálčivejšej európskej téme nastal po (masovom) zverejnení vyplavenej mŕtvoly malého chlapca kdesi na brehu jednej zo zasľúbených zemí. Obraz má svoju moc a teóriu Edwarda Saida o vzorcoch zobrazovania Arabov západným orientalizmom (buď v skupinách evokujúcich nebezpečenstvo, alebo ako lenivcov, krvilačných bojovníkov a hypersexuálnych smilníkov) možno od 70. rokov 20. storočia rozšíriť o vzorec v mase nerozoznateľného teroristu, respektíve v ére migrácie o trpiace/mŕtve deti ako nevinné obete svojich rodičov.