PRÁZDNE NÁDOBY

378: A hrnú sa vyučovať kuchárske umenie. Hrnú? Predovšetkým kto? Idylickí fantasti. Zdá sa že takéto rojčenia otupujú citlivosť chuťového orgánu. A vôbec všetkých zmyslov.
379: Ešte aj sluchového zmyslu. Jedlo totiž súvisí s hudbou. Kto nemá zmysel pre rytmus nemá zmysel pre mieru.
380: Svedčia o tom aj tieto riadky.
381: Negatívny teológ vraví že v každom človeku drieme prorok. Spresnil by som: číha.
382: Aj negatívny teológ to myslí tak že číha. Môžeme to obrátiť. Otáznik.
383: V každom prorokovi drieme (číha) človek. Otáznik.
384: Negatívny teológ ešte vraví že vo chvíli keď sa ten driemajúci prorok v človeku prebudí vo svete pribudne o kúsok zla viac. Negatívny teológ je humorista.
385: Všetci vieme že máloktorý kazateľ pozná mieru. Máloktorá kázeň oplýva rytmom. Pritom slová kázať a prikázať sú predsa späté s očakávaním ba vyžadovaním poriadku.
386: Ach prečo píšem všetci vieme. Prečo sa odvolám na všetkých. Na nás. Otáznik.
387: Otáznik na nás. Výkričník. Nech plieska otáznik. Cukor a otáznik.
388: Ústami: jedlo vstupuje slová vystupujú. Preto sa tu hovorí pod jednou strechou o príprave jedla i o prorokovi.
389: Negatívny teológ ten čo prišiel z Transylvánie vraví že kazateľské zanietenie človeka vyviera z nesmiernej hĺbky.
390: Z takej hlbočiznej hĺbky kde si ani pud sebazáchovy nekopne do lopty.
391: Odpovedzme. Keď si máme vybrať medzi jedlom a kázaním – čo si vyberieme.
392: Plný žalúdok alebo širokú pozornosť.
393: Otáznik.
394: Príprava jedla potrebuje rytmus lebo potrebuje aj mieru. Kazateľ potrebuje rytmus aby mohol prekročiť sám seba.
395: Aby sa mohol stať prorokom. Otáznik. V ktorom číha človek. Otáznik.
396: Kto nerozumie chutiam nerozumie hudbe a nerozumie ani písmu.
397: Televízny kuchár len predstiera že mu chutí. Čo navaril. Chutí mu čo zahral.
398: Aj lekári sú podozriví. Predstierajú lásku k svojej profesii. Lenže my už vieme svoje.
399: Podtatranský ľud nemá cit pre gastronomické nuansy. Nevadí. Mne hrubé jedlá nevadia.
400: Vadí mi len keď hlad chcú zaháňať exotikou. Experimentom. Kreativitou.
401: Dostali sme sa do čias v ktorých sa nosí predstieranie rytmu. Zrazu je každý expert na hudbu (a na jedlo) hoci zmysly ešte nikdy neboli také otupené ako práve dnes.
402: Keď je nás na planéte toľko koľko nás nikdy nebolo.
403: A možno bolo. V čase veľkých neznámych civilizácií. Z ktorých nezostal ani prach.
404: Ale to muselo byť aspoň pred dvadsiatimi tisícmi rokov.
405: Hystéria je nerozhodnosť medzi rôznymi rytmami. Z počtu tučných fıgúrok na ulici každému musí byť jasné že ako vyzerá náš zmysel pre rytmus. Zmysel pre mieru. Pre miernosť. Umiernenosť. Zmierlivosť.
406: Keď máme dobrú náladu zdá sa nám že žijeme v zdravo rytmizovanej dobe. Stále niekde niečo búši. Všadeprítomný buchot a dupot. S rytmom majú spoločné čo. Spája ich azda tajný pakt.
407: Človek s arytmiou nemôže vycítiť mieru. S mentálnou arytmiou. Buď jeme príliš slané alebo príliš povzbudzujúce jedlá.
408: Pomiešať hocičo s hocičím bez toho aby sme to ochutnali alebo rozumeli chuti ktorá sa nám práve ocitla v hube – tomu sa dnes hovorí kreatívny prístup.
409: Medzi televíznym šéfkuchárom a skutočným znalcom kuchárskeho remesla je asi taký rozdiel ako medzi estrádnym kúzelníkom a babkou bylinkárkou.
410: A či možno dôverovať kazateľovi ktorý ešte nejedol. Kazateľovi ktorý si odopiera radosť z pokrmu. A či možno dôverovať kazateľovi s plným bruchom.
411: A či možno dôverovať prorokovi ktorý necíti prirodzenú esenciu jednoduchého jedla. Prízemnú lahodnosť kapustnice. Francúzskych zemiakov. Granatierskeho pochodu. Tvarohových slížov.
412: Opojnú monotónnosť včerajšieho chleba.
413: Hladný sýteho vždy pobaví. Nedočkavosťou ostražitosťou rýchlosťou. Pobehovaním. Odhodlaním vrhnúť sa pre kus mäsa do akéhokoľvek dobrodružstva.
414: A sýty. Otáznik. Čo znamená sýty pre lačného. Inšpiráciu. Fatamorgánu jednej možnosti.

JEDLO A RYTMUS

415: Nie kedy ale kde. Kde v ktorom úseku vety začína zabúdanie. Tak znie otázka pre túto chvíľu.
416: Lebo zabúdanie začína už vo vete.
417: Sotvasmeotvoriliknihuužzačínamezabúdať.
418: Hlava je prietokový ohrievač slov.
419: Hoci slová sa v hlave väčšinou nestihnú ohriať. Ani osušiť. Odchádzajú mokré a trochu uzimené. 420: Podnebie tejto planéty slovám veľmi nepraje.
421: Veta nemôže byť emocionálna. Emocionálny môže byť len odsek. Vraví Američanka tekutých textov.
422: Takže kde začína zabúdanie. Pri ktorom slove. Slovo je prst a prst stisne zapínač.
423: Trochu si posvietime a potom stisneme vypínač.
424: Jeden čitateľ myšlienok – inak z neďalekého Nemecka – navrhol:
425: Prečítajte nasledujúcu vetu:
426: Sedemdesiatpäť celých dve percentá všetkých opýtaných účastníkov malo problémy spomenúť si na presný počet účastníkov ktorí boli schopní povedať percento uvedené na začiatku tejto vety bez toho aby sa znova pozreli keď text dočítali.
427: Ako si si počínal ty. Pozrel si sa na začiatok. Na začiatok čoho.
428: Nakoniec si zapamätáme len to čo sme mali zabudnúť.
429: Okrem iného. Slová sú prázdne formy. Nevytrysklo to z mojej hlavy.
430: Vytrysklo to vôbec z hlavy.
431: Prázdne nádoby. To sú slová. V prázdnej kuchyni. Vkladáme do nich emócie predsudky dogmy očakávania. Svoje i prevzaté.
432: A potom varíme. Bezo zmyslu pre rytmus a mieru.
433: Tento výrok je rovnako pravdivý ako predchádzajúci. Alebo ako nasledujúci. Alebo ako ten ktorý tvrdí opak.
434: Alebo ako ten ktorý ešte nevymysleli a nezapísali.
435: Rovnako klamlivý ako predchádzajúci. Ako tvoje dobré ráno. Ako tvoja neľudskosť. Ako tvoja neslušnosť. Ako tvoja práca na ktorú čoskoro zaútočia. Na ktorú čoskoro zabudnú.
436: Ale nevadí. Psychiater tvrdí že analýza ktoréhokoľvek singulárneho prejavu je možná iba na pod- klade aktuálneho psychického stavu.
437: Je úžasné skúmať texty psychiatrov. Radi opakujú slová. Na malom priestore. Ústi to do štylistických ťarbavostí ale rozumiem tomu.
438: Dojíma ma ich snaha opakovaním sa utvrdzovať vo svojich hypotézach.
439: Od svojich zverencov prevzali všeličo užitočné.
440: Iba tu sedím a táram. Ja kytica krikľúnskych identít. Ja hŕstka vykoľajených pustovníkov. Niekedy aj stojím. A niekedy sa prechádzam.
441: Ale vtedy netáram.
442: Vtedy namiesto mňa tára – ako to nazvať. A ja mám len počúvať. Ja ktorý by som sa pokojne mohol volať aj légia.
443: Ten komiksový hrdina.
444: Ten strapec démonov ktorých bezbranná bytosť – pardon – bezbranný učiteľ vohnal do stáda svíň.
445: V tejto légii môže ktokoľvek čokoľvek. Niekto môže halucinovať nebeského pána a hovoriť s ním dohovoreným jazykom.
446: Halucinovať obyvateľku inej planéty a rozumieť jej pravopisu.
447: Halucinovať zážitky z minulého života ktorý uplynul najmä v Perzii. V obidvoch Perziách.
448: A ešte: na Marse a na Venuši.
449: Psychiater píše že vypracovanie neofázie zodpovedá vedomostiam a znalostiam tvorcu. Gramatika ktorú vytvorí primitív bude primitívna. Uľavilo sa mi.
450: Pričom primitívnosť bude zakrytá akousi tvarovou honosnosťou bizarnosťou alebo nepravidelnosťou. Znepokojivé.
451: Nepripomína to ktorýkoľvek úradne schválený vedcami potvrdený štátny jazyk. Otáznik.
452: Pravdaže. Aj tento zdanlivo zrozumiteľný všeobecne používaný tak alebo onak usporiadaný jazyk vymyslel niekto z légie. Niekto z kytice. Niekto zo strapca.
453: Niekto kto sa zhováral s nebeským pánom. Niekto kto si vymieňal myšlienky s obyvateľkou ktovieakej planéty.
454: Niekto.
455: Nebezpečný nie je ten kto vybájil záväznú podobu jazyka. Nie. Nebezpeční sú tí ktorí žijú z vysvetľovania. Z tvorby ďalších pravidiel. Z archeológie neexistujúceho. Ak nájdem vhodné meno – bude o démona menej?
456: Všetky produkcie sú pominuteľné píše pán psychiater. Aj také produkcie ktoré sú utvárané inten- cionálne. Ako skutočná reč.
457: Ako umelá reč.
458: Sila týchto produkcií však začne slabnúť s úbytkom záujmu. S útlmom paranoických situácií.
459: Napríklad ja. Kytica identít. Strapec vnútorných hlasov. Ja ktorý ukrývam mudrlantskú hydru.
460: Som nebezpečný. Otáznik. Ja ktorý som tak rád prednášal sám pre seba. Siahodlhé monológy.
461: Čiastočne úplne nezrozumiteľné.
462: Nielen svojím obsahom ale i jazykovou formou. A písal som rovnako dlhé (čiže siahodlhé) nezrozumiteľné zápisky ktoré som potom ani sám nedokázal prečítať. Ba ani rozlúštiť.
463: A čiastočne píšem i teraz. Postavte ma na hranicu. Upáľte ma.
464: Ak nájdete pre mňa meno – zmenší to váš strach. Otáznik.
465: Toto všetko ma vedie k jedinému záveru. Jazyk vynašli choromyseľní jedinci uprostred spoločenstva ktoré len habkalo vrčalo mrnčalo a zavýjalo.
466: Zrazu spozorneli na reč vyšinutého.
467: A spoločenstvo namiesto aby tých čudákov vypudilo začalo napodobňovať ich bľabot.
468: Psychiater vravel že jednotlivé paslová či aj pavety mohli v priebehu času byť dostatočne fıxované teda opakované.
469: Začali vytvárať usporiadaný systém.
470: Niektorí paranoickí schizofrenici to dotiahli na post šamana. Z iných sa zasa stali zakladatelia náboženstiev.
471: Niekedy sa s nimi dali viesť celkom zrozumiteľné rozhovory. Vtedy väčšinou vysvitlo že ich ovládajú velikášske bludy.
472: Zmýšľali o sebe ako o vynálezcoch.
473: Ako o všemocných pánoch. Ako o bankároch. Politikoch a učencoch. Niektorí sa považovali za syna božieho. Iní za tvorcov geometrie.
474: Za tvorcov posvätného jazyka. Za vtelenie Dobra.
475: V obdobiach inšpirácie submaniakálneho rázu sa do popredia dostávali kazateľské prejavy. V pokojnejších obdobiach písmo.
476: Tvorba jazyka je jedným druhom choroby. Používanie jazyka druhým druhom.
477: Bezchybné používanie jazyka ešte nesvedčí o duševnom zdraví.
478: Psychiater napísal že bolo pozoruhodné s akou dôslednosťou a presnosťou pacienti používali rovnaké výrazy pre rovnaké obsahy. A ako vedeli opakovať bez chýb svoje siahodlhé výtvory.
479: Zdá sa že aj tendencia k mystickej interpretácii činov vlastných i tých druhých pochádza z rovnakého zdroja.

VÝSTREDNÉ ROZMERY

480: A riekol Kozmológ že skeptickejší fyzici obviňujú menej skeptických fyzikov z toho že sa radi vyžívajú vo výstredných hypotézach
481: a tak nehanebne popierajú vedecký rozum.
482: O rozmeroch ktoré presahujú našu predstavivosť už všeličo vieme. A predsa nie sme schopní prispôsobiť začať žiť inak. V súlade nie s tromi ale s dvadsiatimi šiestimi rozmermi.
483: Fyzik povedal že v bežnom živote sa nemáme riadiť objavmi vedy. Toto je doslovné zopakovanie prvej vety z odseku číslo 308.
484: To čo nasleduje po prvej vete v odseku číslo 308 modifıkovala Légia nasledujúcim spôsobom:
489: Od nikoho nemáme právo žiadať aby začal svoju dennú rutinu upravovať podľa najnovších vedeckých poznatkov.
490: Negatívny teológ upozorňuje že nie sme schopní žiť podľa svojich skutočných rozmerov. Neuvedomujeme si svoju mizernosť a neuvedomujeme si variabilitu univerza ktoré je len jedným
z množstiev ďalších variabilných univerz.
491: Opäť sme tam že vieme o proporciách ale neriadime sa nimi. A pritom sa nedá inak len zopakovať slová Negatívneho teológa:
492: Život je len hrmenie ktoré sa rozlieha nad planinou bez súradníc pričom univerzum je geometria zasiahnutá kŕčmi.
493: Celý strapec pustovníckych identít ktoré sa hašteria v jednej hlave zariskoval že popri tomto poe- tickom citáte celé učenie vybledne a onemie.
494: A vyznie ako bublanie prevarenej vody ktorá práve začína chladnúť.
495: Skeptickejší obviňujú. Áno. Fyzici. Menej skeptických. Jeden z nich. Jeden z tých skeptickejších hromží:
496: Ako je možné že ľudí platíme za to že hovoria o veciach ktoré nikdy nedokážeme zmerať a podľa všetkého ani neexistujú?
497: Veda pod pojmom univerzum rozumie nasledujúce:
498: a) všetko čo fyzikálne existuje či existovalo niekde a niekedy. b) pozorovateľnú (a merateľnú) oblasť vesmíru. c) pozorovateľnú časť (merateľného) vesmíru a všetko čo s ním je a bolo v kauzálnej súčinnosti. d) každý fyzikálny systém ktorý sa mohol stať univerzálne veľkým aj keby sa do seba zrútil v čase keď bol ešte (merateľne) malý. e) vetvu kvantovo-fyzikálne vlnovej dĺžky v prípade že nekolabuje. f) úplne oddelený fyzikálny systém.
499: A Légia musí vstať a chodiť. V takomto svete. Vo svete merateľných a nemerateľných javov. V iro- nickom svete násobiliek. A znásobení. Vo svete paralelných histórií. Vstať a chodiť. Vyjsť na ulicu a zahodiť barly.
500: Veľa otázok zostáva však otvorených. Vedci netušia čo spôsobilo big beng. Vedci nie ale my áno. Légia áno.
501: Vedci netušia odkiaľ sa vzali elementárne častice. A ako to že vesmír tak narástol.
502: Zatiaľ chodíme spať s kozmickou infláciou. V končinách kde rozpad falošného vákua dáva dobrú noc. Tak znie otázka.
503: Nikto sem neprišiel prepisovať Genezis. Ale podchvíľou začnú v hlavách sprvoti nezdôvodnené inštalačné práce.
504: V prípade že kozmická inflácia trvala pridlho – čo potom? Pretože ak to tak bolo – a naozaj nielen teoreticky trvala pridlho – potom všetko čo existovalo pred ňou muselo strašne zrednúť.
505: Zrednúť tak strašne že sa nedá pozorovať. Čo sa nedá pozorovať. Takéto otázky kládli prorokom keď ich pokúšali.
506: Nedá sa pozorovať to strašné rednutie. Otáznik. Nedá sa pozorovať inflácia. Tak znela otázka.
507: Ak sa teda nedá pozorovať – nech už sa pozorovať nedá čokoľvek – znamená to že začiatok inflácie nezanechal žiadne stopy. Stopy zostanú navždy skryté.
508: Začiatok všetkého bude navždy zahalený. Hladký ako piesok neporušenej pláže.
509: Toto – ako vlastne väčšina všetkého – nevytrysklo z mojej hlavy. Z hláv Légie. Ako ani väčšina všetkého nevytryskla z tých hláv z ktorých sa zdá že vytryskla. Kronikári zodpovedajú len za pravopis.
510: Cirkuláciu atmosféry generujú rozdiely teploty medzi dennou a nočnou stranou planéty. A to je len jedna z miliónov smiešnych maličkostí.
511: Ako však môže v univerze toľkých nestálych a pritom akoby pravidelných úkazov ktokoľvek byť čímkoľvek. Spýtal sa niekto zo zástupu.