Použiť označenie tradičný v kontexte súčasných nekonvenčných umeleckých prejavov bysa mohlo zdať prinajmenšom nezvyklé. Našťastie možno konštatovať, že pojem tradičnosťv spojení s nitrianskym PostmutArt Festom spočíva v dramaturgickej príťažlivosti citlivokombinujúcej najrozmanitejšie prejavy súčasného nekonvenčného a experimentálnehoumeleckého sveta. Za päť rokov existencie sa z PostmutArt Festu vyprofılovalo podujaties osobitým charakterom, s jedinečnou komornou atmosférou, prinášajúce naozaj […]

(recenzia fılmu 5. október) Stojatá krajina: konzistentný pohyb. Jedno aj druhé v úlohe pozorovateľa. Pohyb: v železe, betóne, asfalte, plastoch. Odpočítavanie dní po stovkách a desiatkach. Obraz: protiobraz. Výpoveď jednotou kompozície. A choroba, úzkosť z približovania: iba nepatrne (a ako veľmi) oživené fotografıe.

(recenzia fılmu Ja, Olga Hepnarová) Režiséri a scenáristi Tomáš Weinreb a Petr Kazda si pre svoj debutový fılm Ja, Olga Hepnarová vybrali veľmi náročnú a ambicióznu látku. Príbeh poslednej ženy popravenej v Československu je dodnes aktuálnou a v istých ohľadoch veľmi nejednoznačnou tragédiou, vzbudzujúcou stále živé vášne. Tvorcovia túto výzvu však odvážne prijali a rozhodli […]

Dokumentárny fılm dlho dominoval znovuzrodenej slovenskej kinematografıi. A sú to stále dokumenty, ktoré patria i k najnavštevovanejším titulom domácej fılmovej produkcie (tu pritom hovoríme o takých rozdielnych snímkach ako Všetky moje deti a 38). Zatiaľ čo v dokumentárnom žánri pribúdali nové mená, v hranom fılme postupne debutovali úspešní a generačne spriaznení dokumentaristi Juraj Lehotský, Jaro […]

V bratislavskej galérii Umelka prebehla od 17. 2. do 13. 3. pod názvom Post postping pong výstava Petra Rónaia. Dvakrát použitá predpona post v názve výstavy z hľadiska kunsthistorického mohla predznamenať pokračovanie a zároveň obohatenie niečoho, čo postmoderný autor rozvíjal vo svojom umení a vo výstavných prezentáciách doteraz. Význam športového termínu ping pong, ktorý odkazoval […]

V bratislavskej Galérii 19 vystavoval od 31. 3. do 1. 5. 2016 pod názvom Komiksy, sochy, papiere svoje diela Vladimír Havrilla. Čo diváka na výstave na prvý pohľad zaujalo a čo je typickým znakom tvorby Havrillu, je mediálna rôznorodosť (tvorí s použitím média kresby, maľby, sochy a objektu, papierového reliéfu, eventu, analógového fılmu, digitálnej grafıky, […]