Dnes je november 2015 a Stano je už súčasťou piatej dimenzie. Spomínam si, ako sme spolu šli do Hradnej v rámci priprav jeho poslednej autorskej výstavy, ktorá bola v amt_project v marci 2012, a keď nás pri návrate predbiehal kamión, Stano vraví:
„Takýmto autom chcem, aby sa šlo po moje veci!“
„Takto veľkým?“
„Nie! Takto bielym!“
Tomu predchádzala ešte iná situácia, keď Alberto začína konverzáciu: „Prší!“
Stano sa naňho otočí a opýta sa: „Prečo?“
Umenie Stana Filka je vo svojej veľkosti takmer paralelným svetom k tomu nášmu. Svojou rozmanitosťou, a telesnosťou vypovedá o neuveriteľnej energii, vôli a talente jedného človeka.
Je zaujímavé, že tento svet-kolos ma absolútne dokonalý vnútorný poriadok, je jednak funkčný, ale
aj kombinovateľný, a to aj napriek stálym manipuláciám, sťahovaniam až ničeniam diel (aj samotným Filkom). Filkovo dielo je možne donekonečna preskladávať, a ak človek začne, nemôže prestať, jednoducho sa v ňom musí a chce zorientovať, chce ho pochopiť.

Filkova tvorba je neuveriteľne komplexná a výtvarná zároveň, dokáže fungovať vo svojom množstve, ale aj jednotlivo. Dokonca aj fragmenty násilne vyňaté z kontextu Filkových environmentov alebo aj súčasti jednotlivých objektov či inštalácií dokážu fungovať osve. Disponujú totiž veľkou výtvarnosťou, ktorá mne, človeku bez ateliéru, tak veľmi chyba.

Celý článok si môžete prečítať v novom vydaní časopisu Vlna