Vlna

urbánny splietací mág

Krása visí zo stropu

Text: Zuska Kepplová
Foto: Archív autorky

Plastové vrecia.
Pevné, veľké.
Rúška na tvár.
Tep.
Vrecká do vysávača.
Univerzálne čistidlo.
Jar alebo Pur.
Gumené rukavice. Dvoje.
Troje.

Keď mama všetko povykladala na stôl, veci vložila do plátennej tašky, hodila si kabát cez staré tepláky a vyrazila dolu ulicou. Rytmicky kývala taškou, neobzerala sa dookola, pretože presne vedela, kam ide a koľko má času. Eva sa k nej pripojila pri bráne školy. Tu ju mala počkať. Bolo presne trištvrte, o tri hodiny musia vystriedať Kristínu pri babke, aby tá mohla vybrať decká. Spoločne pridali do kroku.

„Neviem, čo by som si pomyslela, kebyže mi niekto začne presúvať veci v byte,“ načala Eva znovu tú istú tému.

Celý článok si prečítate v časopise Vlna 62. Objednať si Vlnu 62 …