Čo sa stane, keď je skín v jeden krásny deň konfrontovaný s tým, že jeho nevlastný brat je Róm? Z tejto grotesknej základnej situácie vychádza druhý hraný fılm slovenskej režisérky Miry Fornayovej. Môj pes Killer mal premiéru v roku 2013. Film, ktorý získal ocenenia na fılmovej prehliadke v Rotterdame a budapeštianskom festivale Titanic, Slovensko v roku 2014 nominovalo na Oscara v kategórii cudzojazyčných fılmov. Slovenský fılm v mnohom pripomína dielo Maďara Benceho Fliegaufa Csak a szél (Len vietor, 2012), no jeho zorný uhol je opačný: Kým maďarský režisér zobrazuje rómske vraždy z rómskeho aspektu, Fornayová sa na vraždu Róma díva z hľadiska skína.

Slovenský fılm vo svojich dejinách často a v rôznych kontextoch reprezentoval Rómov, keďže na Slovensku žije početne významná rómska populácia. Ústrednou témou prvej časti parabolického fılmu Zbehovia a pútnici (1968) režiséra Juraja Jakubiska, označovaného za slovenského Felliniho, je dezertovanie Cigána Kálmána. Poetické dielo Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, druhého významného slovenského reži- séra novej vlny, je považované za míľnik preto, lebo sa úplne otvorene zaoberá predsudkami voči Rómom. Režisér v rámci romantickej naratívy vymenil základnú situáciu Romea a Júlie za etnický konflikt a tragický ľúbostný vzťah Nežida a Židovky z fılmu Jiřího Weissa Romeo, Julie a tma (1959) nahradil vzťahom „bieleho“ a Rómky. Film Martina Šulíka s jednoduchým názvom Cigán (2011) prostredníctvom príbehu chlapca, ktorý prežil rodinnú tragédiu, skúma klasické predsudky a stereotypy. Film Jany Bučkovej a Mareka Šulíka Zvonky šťastia z roku 2012 spája postupy dokumentárneho a hraného fılmu s fanúšikovskou kultúrou. Film Jara (Jaroslava) Vojteka Cigáni idú do volieb (2012) o politickom zastúpení Rómov na Slovensku zasa dosvedčuje, že aj v diskurze stredoeurópskeho fılmu by sa oplatilo presadiť postkoloniálne teórie.

Dielo Miry Fornayovej zapadá do tejto národnej tradície fılmov s rómskou tematikou a hoci v mnohých aspektoch s ňou nadväzuje dialóg, v mnohých bodoch sa od nej líši. Na rozdiel od Jakubiskovho štylizovano-alegorického prístupu či Hanákovej básnicko-romantickej reprezentácie pristupuje Môj pes Killer k rómskej tematike „realisticky“, teda príbeh zobrazuje z hľadiska estetickej konštrukcie realizmu. Zámer posilňuje aj miešanie postupov hraného a dokumentárneho fılmu, ktoré namiesto spektakularity motivuje na kontempláciu. Metaforou odporu k spektakularite je dlhý, nehybný otvárací obraz, keď režisérka s nevýraznými farbami ukazuje riečne rameno, dokonca aj slnečné svetlo, ktoré kompozícii dominuje, je mdlé a pochmúrne. Tento typ potlačených farieb má v súčasnom stredoeurópskom fılme svojho pendanta v rumunských fılmoch novej vlny. Medzi tieto snímky zapadá aj vizuálny svet a dejiská fılmu Môj pes Killer, ktorý sa podobne ako fılm Felixa Kassowitza La Haine (1995) odohráva na sídlisku, v ošarpanej krčme, spustnutých vidieckych osadách, počmáraných podchodoch a najmä vo vidieckej vinici.

Paralela s rumunskými fılmami novej vlny sa dá nájsť aj vo využívaní pohyblivej ručnej kamery, ktorá sleduje hlavného hrdinu, skína Mareka. Použitie pohyblivej kamery má svoje tradície aj v česko/slovenskom fılme, a to v diele Démanty noci (Jan Němec, 1964) o holokauste. Dvoch prenasledovaných, ktorí utiekli z vlaku počas transportu, režisér sleduje tak, aby sa aj divák stal súčasťou fılmového sveta. Spôsob použitia ručnej kamery je podobný aj vo fılme Benceho Fliegaufa Csak a szél (2012), ktorý naznačujúc uzatvorený svet bez vizuálnych trikov reflektuje rómske vraždy v Maďarsku. Popri mnohých podobnostiach medzi fılmami Fornayovej a Fliegaufa je najdôležitejším rozdielom to, že kým maďarský režisér zobrazuje vraždy z hľadiska Rómov, jeho slovenská kolegyňa prezentuje dianie z Marekovho pohľadu, a tak namiesto zorného uhla obetí kladie dôraz na príčiny vraždy.

Slovenská režisérka totiž hľadá odpoveď na otázku, ako vzniká rasizmus a ako sa z človeka stane skín. Kým výber miest je vo fılmoch tohto typu už takmer floskulou (sídlisko, podchod, rómska osada, víkendová chata atď.), zatiaľ postava Mareka nemá všetky typické znaky habitu a ikonografıe skína. Neskôr ešte bude reč o tom, do akej miery je vo fılme významné „typické“ a „atypické“. Marek sa síce po meste a vidieku poneviera v bagančiach, kaki odeve a s vyholenou hlavou, no nejde o urasteného svalnáča. Chodí síce do boxerského klubu, tam ho však udierajú aj ženy. Na rozdiel od svojich sebavedomých druhov pôsobí zmätene a labilne ako chlapec, ktorý žije v disharmonickom vzťahu so svetom a sebou samým. Film touto reprezentáciou podsúva chápanie, že svet skínov je vyjadrením túžby osamelého hlavného hrdinu patriť do nejakej komunity. Tento obraz podčiarkuje aj to, že matka ho opustila, otec je alkoholik, a keďže pre dlhy nedokážu platiť za byt, vysťahujú sa do vinice. Marek má v podstate len jedného skutočného priateľa, pitbulla, na čo nie prekvapivo poukazuje aj názov fılmu Môj pes Killer. Fornayovej dielo sčasti nadväzuje na stereotypy spájajúce sa s komunitou skínov (bojový pes, kult násilia, zdevastované okolie), sčasti ich zasa narúša a Mareka zobrazuje ako obeť, ktorú rodinné problémy a nedostatok sebadôvery unášajú smerom ku krajnej pravici, flirtovanie s rasizmom je u neho akási náhradná činnosť.

Nesporne grotesknou fılmovou zápletkou je stretnutie Mareka s matkou, ktorá ho opustila, a zistenie, že jeho nevlastný brat Lukáš je Róm. Spočiatku chladný a odmietavý vzťah sa pomaly mení v súrodenecké puto, keďže Lukáš prechováva k svojmu staršiemu bratovi viditeľné sympatie. Ani vražda nie je vedomá, dôjde k nej v podstate náhodou, keďže Marekov pes napadne Lukáša a roztrhá ho. Z tohto aspektu vražda na prvý pohľad nepôsobí ako vražda, ale ako nehoda, a chlapcova smrť zdanlivo nemá nijaký rasistický podtón. Kým fılm Csak a szél sa končí evidentne rasistickými vraždami, smrť Lukáša Fornayovej fılm neuzatvára, ale pozornosť diváka následne nasmeruje na kontempláciu. Slovenská režisérka týmto spôsobom rozprávania, ktoré rozbíja klasický dramatický oblúk, stavia do popredia to, že namiesto súdenia je dôležitejšia cesta vedúca ku vražde, pochopenie toho, ako Mareka unáša prúd. Analyzuje otázku, ako sa chlapec, ktorý si nedokáže nájsť svoje miesto vo svete, z rodinných dôvodov a dôvodov hľadania vlastnej identity utieka ku komunite skínov, respektíve ako sa pohrávanie s rasizmom nečakane zvrtne vo vraždu. Marek zdanlivo nie je vinný, veď to nebol on, kto vraždil, ale túto otázku sa oplatí prediskutovať trochu detailnejšie.

Z tohto aspektu je mimoriadne poučné, ako Môj pes Killer nadväzuje na tradíciu česko/slovenských fılmov o rasizme, najmä na Obchod na korze (1965). Medzi dvoma fılmami je toľko rôznych intertextových vzťahov, že to nemôže byť náhoda. Obchod na korze sa odohráva počas holokaustu, v období deportácií slovenských Židov, teda témou oboch fılmov je rasizmus. Tým, že Mira Fornayová cituje motívy Obchodu na korze, signalizuje, že nenávisť voči Židom a Rómom má rovnaké korene. Je výrečné, že Marek na začiatku fılmu Môj pes Killer pozerá fılm o Jozefovi Tisovi. Keď Marek so svojím nevlastným bratom a matkou vojdú do krčmy, na dverách je nápis Romům vstup zakázán! Tento zákaz pripomína antisemitské tabule vo fašizujúcej sa Európe, na ktorých boli protižidovské nápisy ako Psom a Židom vstup zakázaný! Železničné koľaje sú takisto obľúbený motív fılmov o holokauste. Môj pes Killer pripomína aj iný slovenský fılm o holokauste, dielo Petra Solana Boxer a smrť (1962), ktorého bizarným východiskom je to, že dôstojník SS v koncentračnom tábore vykŕmi jedného židovského väzňa, aby sa počas „nudných, všedných dní“ v tábore zabával boxerskými zápasmi.

Fornayovej fılm nielen tematikou, ale aj svojím inštitucionálnym zázemím nadväzuje na tradíciu slovenského fılmu, ktorú postihneme v multietnickom charaktere a viacjazyčnosti. Obchod na korze spoločne režírovali Slovák narodený v Budapešti Ján Kadár a Čech Elmar Klos, hlavnú židovskú hrdinku hrala poľská herečka Ida Kamińska, ktorá vo fılme používa aj poľštinu a jidiš. Matka Róma Lukáša žije podľa naratívy neďaleko slovensko-českej hranice a vo fılme zaznieva viac jazykov. Slovenský literárny historik a mysliteľ Peter Zajac hovorí vo svojich esejach o multikulturalizme ako o jednom zo základných prvkov identity Slovenska. V oboch fılmoch panuje „antagonistický“ konflikt medzi slovenskou väčšinou a menšinou a ani jedna hlavná postava sa nedokáže zžiť so svojou úlohou. V Obchode na korze „arizátor“ Tóno Brtko s nevôľou preberá židovský obchod, kým „netypický“ skín Marek sa vo fılme Môj pes Killer ocitne v komunite skínov pre zlé rodinné zázemie. V oboch fılmoch sa zavrhnuté osoby s dôverou obracajú na svojich ničiteľov, tam je to stará Židovka Rozália Lautmannová, tu zasa Róm Lukáš. Ďalšou podobnosťou je to, že v oboch fılmoch je smrť dôsledkom náhody: V Obchode na korze Tóno vsotí Lautmannovú do pivnice, vo Fornayovej fılme zasa Marekovho nevlastného rómskeho brata zabíja pes. Ani jeden fılm sa nekončí vraždou, ale oba sa po smrti snímaním ručnou kamerou venujú otázke viny a zodpovednosti. Oba fılmy tak súčasne tvrdia, že Tóno a Marek sú aj obete, vraždu nespáchali zo zarytého antisemitizmu či nezmieriteľnej protirómskosti. Práve to je však podstata, lebo ako Obchod na korze, tak aj Môj pes Killer skúmajú, ako drobné, zdanlivo nevýznamné kroky vedú k holo- kaustu, respektíve k vraždám Rómov.

Nie je to Marek, kto zabíja svojho nevlastného brata, ale chov pitbulla ako „typická“ rekvizita skínov skrýva v sebe hrozbu „atypickej“ vraždy. Za dôsledky chovu bojového psa je Marek ako obeť zodpovedný aj vtedy, keď k smrti došlo nechcene, lebo na zlo sa netreba stať netvorom, stačí, ak s ním človek flirtuje. Marek teda nie je outsider či „atypický“ skinhed, nie je len obeť, do jeho činov je a priori zakódovaná možnosť trestného činu, čo spúšťa neodvratné procesy. Hannah Arendt pri interpretácii jeruzalemského súdneho procesu s Adolfom Eichmannom práve túto nezodpovednosť označila pojmom „banalita zla“, ktorý v súvislosti s holokaustom poukazuje na rutinné konanie.

Lukášovu smrť preto nemožno pripísať „len vet- ru“, lebo aj zo zdanlivo nepatrného vánku sa môže zrazu strhnúť víchrica. Tým, že Fornayovej fılm vedome pracuje s Obchodom na korze a opakuje jeho motívy, vytvára úzky vzťah medzi antisemitizmom a protirómskymi náladami, čo sa dá interpretovať aj tak, že dôvody a dôsledky sú podobné, história sa opakuje. A ako sa hovorí, ten, kto sa nepoučí z histórie, je odsúdený si ju zopakovať. Táto fılozofıa je vo svetle pripomenutia Obchodu na korze základným ponaučením z Fornayovej fılmu Môj pes Killer. Lebo „náhodné“ vraždy takéhoto typu nespôsobuje len vietor.

Maďarský originál: Tiszatáj Online. 6. 1. 2014. http://tiszatajonline.hu/?p=44958