Medzinárodný literárny festival
Michael Kumpfmüller (1961, Mníchov) žije v slobodnom povolaní v Berlíne. Už jeho debut sa stal roku 2000 bestsellerom a stretol sa aj s pozitívnou odozvou kritiky. Za svoje spisovateľské dielo bol odmenený prestížnou Döblinovou cenou, konkrétne za román Správa všetkým (2008). Za doterajší vrchol jeho tvorby sa považuje román Nádhera života (2011), ktorý už vyšiel v 25 jazykoch vrátane češtiny.
Nádhera života: V lete 1923 sa spisovateľ Franz Kafka zoznámil pri Baltickom mori s 25-ročnou kuchárkou Dorou Diamantovou. O niekoľko týždňov urobil to, čo dovtedy považoval za nemožné: rozhodol sa pre spoločný život so ženou. Nezvyčajná dvojica sa usadila v Berlíne v čase hlbokej ekonomickej krízy a spoločenských nepokojov. Až do konca života v júni 1924 sa Kafka od Dory takmer neodlúčil. Zo skutočného príbehu vytvoril Michael Kumpfmüller veľký román o láske.
Luboš Svoboda (1986) je český básnik. Narodil sa v Chýnove, žije v Prahe. Jeho debutová zbierka Vypadáme, že máváme (2014, Fra) bola nominovaná na Cenu Jiřího Ortena. Je zastúpený v zborníku Nejlepší české básně 2015. Vedie vydavateľstvo Lačnit Press a organizuje literárnu udalosť s názvom Institut náletových dřevin, ktorá si kladie za cieľ oslobodiť autorské čítania od byrokracie priestoru. Pôsobí ako experimentálny hudobník pod menom šumař a v skupine Fokume.
Jan Škrob (1988) je básnik a prekladateľ. Debutoval zbierkou Pod dlažbou (Eman 2016), za ktorú bol nominovaný na cenu DILIA Litera za objav roku. Jeho básne boli zaradené do zborníku Nejlepší české básně 2015. V roku 2018 mu vo vydavateľstve Malvern vyjde nová zbierka s názvom Reál. Žije v Prahe.
Michal Tallo (1993) organizačne pracoval na niekoľkých filmových a literárnych festivaloch, je redaktorom časopisu o súčasnom umení a kultúre Vlna, programovým dramaturgom medzinárodného literárneho festivalu Novotvar a koordinátorom súťaže Básne SK/CZ. Knižne debutoval zbierkou Antimita (2016, Drewo a srd), druhá básnická kniha Δ mu vychádza tento rok na jeseň. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov a publikované v niekoľkých zahraničných antológiách; ukrajinský preklad zbierky Antimita vychádza koncom roka vo vydavateľstve Krok. Básne, prózu, kritiky a texty o filmoch či knihách pravidelne publikuje v časopisoch a v rozhlase doma aj v zahraničí (Vlna, Glosolália, Vertigo, Tvar, A2, Listy a i.).
Josef Kleindienst (1972, Spittal an der Drau) žije vo Viedni ako slobodný spisovateľ. Študoval filozofiu a divadelnú vedu vo Viedni a Amsterdame. Pracoval ako nemecký lektor v Jemene, pôsobil ako novinár a príležitostne ako herec. Diváci ho vidieť i vo filme Juraja Lehotského Nina (2017). Za svoju tvorbu získal viacero literárnych cien a ocenení. Jeho knihy Bezplatná jazda a V ten deň, keď som pobozkal svoju kaderníčku, zomrelo veľa vtákov vyšli vo viedenskom vydavateľstve Sonderzahl. Jeho krátke prózy vysiela rakúsky rozhlas a bývajú publikované v denníku Standard.
Mária Modrovich (1977) pochádza z Bratislavy, je absolventkou Filozofickej fakulty UK. V roku 2011 debutovala zbierkou poviedok Lu & Mira, nasledoval krátky román Tichý režim (2013). Jej prozaické a publicistické texty vyšli v periodikách na Slovensku, v USA a vo Veľkej Británii. Jej tretia kniha Flešbek (2017) patrí medzi finalistov ceny Anasoft litera 2018.
Zofia Bałdyga (nar. 1987, Varšava) je poľská poetka, bohemistka a prekladateľka. Vydala tri básnické zbierky: Passe-partout (2006), Współgłoski (2010) a Kto kupi tak małe kraje (2017). Vyštudovala južnú a západnú slavistiku na Varšavskej univerzite. Prekladá najnovšiu českú a slovenskú poéziu do poľštiny, sústredí sa predovšetkým na tvorbu autorov narodených v 70. a 80. rokoch. Jej básne v českých prekladoch Ondřeja Zajaca boli publikované časopisecky (Tvar, Psí víno). Štyri roky žila v arménskom Jerevane, v roku 2018 sa presťahovala do Prahy.
Gábor Lanczkor (1981, Stoličný Belehrad) básnik, spisovateľ, hudobník, prekladateľ. Vyštudoval maďarčinu na Univerzite Lóranda Eötvöse v Budapešti. Študoval v Ľubľane, Ríme a Londýne. Doktorát z literárnej komparatistiky získal na Univerzite v Segedíne. Je autorom štyroch zbierok básní a románov, ako aj niekoľkých kníh pre deti. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. Debutoval v roku 2005 zbierkou básní Zdravý rozum, za ktorú získal cenu Attilu Gerécza. Za zbierku Späť do Londýna (2008) bol okrem iného ocenený cenou Györga Faludyho. V roku 2016 získal cenu Attilu Józsefa. Je zároveň členom hudobných projektov Médeiny synovia a Anarchitecture.
Anne Kawala (1980) je francúzska spisovateľka a performerka. Po štúdiách medicíny a biológie vyštudovala École des Beaux Arts de Lyon a okrem výtvarných inštalácií sa venuje písaniu experimentálnej poézie a prózy. Texty chápe ako libretá, ktorých hudobným predvedením je recitácia.
Je autorkou kníh F.aire la Feui\\e (Le clou dans le fer, 2008), Part& (Joca Seria, 2011), Le Cowboy et le poète (L’Attente 2011), De la rose et du renard, leurs couleurs et odeurs (cipM, IFs Beyrouth / Saïda 2012) a Le déficit indispensable (screwball) (Al Dante 2016), ktorý bol preložený aj do angličtiny a vyšiel pod názvom Screwball (the indispensable lack) (Canarium Books, 2017).
Jana Micenková (1980, Košice) vyštudovala slovenský jazyk a literatúru v Prešove a následne FAMU v Prahe, odbor scenáristika a dramaturgia. V roku 2013 založila v Prahe nezávislý divadelný súbor Nekroteatro, kde dodnes pôsobí ako dramatička a režisérka. Za svoju divadelnú hru Nekrogames získala Cenu slovenského literárneho fondu za najlepší dramatický text 2013; a taktiež cenu pre mladých dramatikov VEJK AP 2012. Za poviedku s názvom Nekrogames získala prémiu v súťaži Poviedka 2012. Za text novely Najkrajšie roky získala cenu poroty v literárnej súťaži DEBUT 2012. Momentálne pracuje na scenári k svojmu debutovému filmu s názvom Babičke. Zbierka poviedok Sladký život (2017), ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2018, je jej debutom.
Mária Ferenčuhová (1975) je filmová bádateľka, prekladateľka a poetka. Vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu, postgraduálne dejiny a teóriu filmu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Z francúzštiny prekladá prózu, poéziu aj odbornú literatúru. Vydala štyri knihy poézie, Skryté titulky (2003), Princíp neistoty (2008), Ohrozený druh (2012) a Imunita (2016). Je autorkou vedeckej monografie Odložený čas. Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film (2009) a spoluautorkou a editorkou kníh Dokumentárny film v krajinách V4 (2014) a Nový slovenský film (2015, s Katarínou Mišíkovou).
Viliam Nádaskay (1994) je interným doktorandom Ústavu slovenskej literatúry SAV, vo svojom výskume sa sústreďuje na problematiku socialistického realizmu v slovenskej literatúre. Jeho debut Vynechaný spoj je básnickým sitcomom. Má množstvo postáv, spomedzi ktorých je tou hlavnou Urban, a predvádza nám celú plejádu naratívnych mikrosituácií, urbánnych obrazov a bytových scén, z ktorých sa naraz stáva akási groteskná urbánna symfónia.
S.d.Ch. autor drám, prozaických textov a komixu Varlén, kolážista, líder kapely Ruce naší Dory, vydáva vo vydavateľstve Divus a Rubato a na labelu Polí5. V rokoch 2012 a 2013 získal za svoje drámy Zátiší ve Slovanu a Duchovní smrt v Benátkách Cenu Alfréda Radoka. Na festivale predstaví svoju novú knihu.
Veronika Dianišková (1986) je autorkou básnických zbierok Labyrint okolo rúk (2006), Zlaté pávy sa rozpadnú na sneh (2014) a Správy z nedomovov (2017). Pracuje v Slovenskom rozhlase. Jej najnovšia básnická zbierka Správy z nedomovov vznikla v období, keď pracovala v nocľahárni a neskôr ako opatrovateľka v zariadení pre chorých ľudí bez domova.
Primož Repar (Ľubľana, 1967) študoval filozofiu a históriu na Univerzite v Ľubľane, kde získal i PhD. Predmetom jeho výskumu bola filozofia Sørena Kierkegaarda. Jeho tvorba zahŕňa 26 kníh vo viacerých jazykoch. Je riaditeľom Central European Research Institute Søren Kierkegaard v Ľubľane a zároveň zanieteným prekladateľom Kierkegaardovho diela do slovinčiny. Je spoluzakladateľ a šéfredaktor vydavateľstva KUD Apokalipsa.
Sára Vybíralová (1986) vyštudovala francúzštinu a históriu na Filozofickej fakultě Univerzity Karlovy v Prahe. Pracuje ako lektorka a prekladateľka z francúzštiny. Básne a krátke prózy publikovala časopisecky, v roku 2015 knižne debutovala zbierkou poviedok Spoušť, za ktorú získala Cenu Jiřího Ortena. Žije striedavo v Prahe a v Paríži.
Radovan Potočár (1993) pochádza z Levíc, žije v Prahe. Vyštudoval Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity a študentské roky si predlžuje pobytom na Katedre scenáristiky a dramaturgie FAMU. Živí sa ako copywriter a webeditor. Je spoluorganizátorom literárneho projektu Medziriadky. S poviedkou Mužská geometria v roku 2015 zvíťazil v súťaži Poviedka. Svoje prozaické a esejistické texty publikoval v časopisoch A2, Enter, Rak, .týždeň, Vlna či v literárnej prílohe denníka Pravda. Knižne debutoval v roku 2018 zbierkou poviedok Nádych (KK Bagala).
Weronika Gogola (1988, Nowy Sącz) vyrastala v Olszynách, ktorým venovala aj svoj prozaický debut. Prekladá zo slovenčiny a ukrajinčiny. Absolvovala ukrajinistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. Jej debut je poďakovaním za všetko, čo jej dala Otcovizeň. Systematicky pracuje na svojej Dcérovizni. Býva v Bratislave. Za svoj románový debut Po trochu bola nominovaná na literárnu cenu pre spisovateľky „Gryfia“ a najprestížnejšie poľské literárne ocenenie „Nike“. Je knihou o smrti, ktorá je plná života. Prináša opis karpatského sveta jej detstva, ktorý sa svojou atmosférou ponáša na sny, čo nás oživujú.
Richard Pupala (1972), detstvo a mladosť prežil vo Veľkom Krtíši. Študoval žurnalistiku a kunsthistóriu. Počas štúdia scenáristiky a dramaturgie na VŠMU sa živil ako barman v legendárnom U-clube, neskôr ako novinár. Dnes sa živí písaním scenárov. S manželkou a dcérou žije v Petržalke. Debutová zbierka poviedok Návštevy (2014) bola nominovaná na cenu Anasoft Litera. I jeho najnovšia kniha, zbierka poviedok Čierny zošit (2017) bola zaradená medzi desiatku finalistov ceny Anasoft litera 2018.
Veronika Šikulová (1967 Modra), po absolvovaní gymnázia v Modre vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako novinárka a popritom sa venovala písaniu próz. Prvé prózy publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady a v zborníku mladých autorov Druhý dych (1985).Knižne debutovala roku 1997 zbierkou próz Odtiene, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska za debut. V súčasnosti pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Pravidelne píše fejtóny do denníka Pravda a časopisu Miau. Vydala 11 kníh, dvanástu píše, žije a tvorí v Modre.
Ivana Gibová (1985, Prešov) vyštudovala odbor Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá v ankete Knižnej revue získala cenu Debut roka. Jej novela Bordeline (2015) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka. So svojou zatiaľ poslednou knihou Barbora, boch & katarzia (2016) sa ocitla vo finálovej desiatke ceny Anasoft litera. Žije najmä v Bratislave.
Mgr. Marek Debnár, PhD. (1979) vyštudoval odbor dejiny filozofie na FF UKF v Bratislave, kde získal aj doktorát zo systematickej filozofie. V súčasnosti pracuje ako odborný asistent na FF UKF v Nitre. Zaoberá sa interdisciplinárnym výskumom v oblasti filozofie, semiotiky a teórie literatúry. V posledných rokoch sa zameriava hlavne na teóriou dištančného čítania ako súčasti digital humanities. Je autorom viacerých odborných článkov a monografie Medzi myšlienkou a obrazom – fragmenty z filozofie literatúry (2013).
DJ Soletka – pekne presolený DJ set.
Ruce naší Dory – legendárna kapela pražského undergroundu, pre ktorú je dekadencia ako z núdze ctnosť, neštíti sa malých festivalov, používania výrobkov firiem Fender, Marshall, Pearl a prostriedkov profesionálnej grafiky. Je stálou skúšobňou, svojou tvorbou eliminuje melodramatickú tendenciu. Jej frontmanom je spisovateľ S. d. Ch. Kapela vydala štyri albumy Poemuzie (2004), Chemnitz (2006), Filantropní stroj (2013) a Světlo duCHa (2017).
link na klip: https://vimeo.com/244212589
Nada El
Rezidentná DJ-ka z Nu spirit Clubu je na hudobnej scéne aktívna už niekoľko rokov. Jej pohľad na hudbu je dokonale striktný a drží sa v hladinách techna a minimálu.
Koniec Koniec – divadelné predstavenie na motívy románu Petra Macsovszkeho Tantalópolis … zánik, postupný, vlastne akoby nenásilný, bude spočiatku možno nepríjemný. Ale potom príde úľava. Ja tuším. Ja viem. Ja cítim. Len neviem, čo väčšmi. Či väčšmi tuším alebo viem… Herecký koncert Petry Fornayovej a Vladimíra Zboroňa, tak ako ich nepoznáte.
Časopis z verejných zdrojov podporil fond na podporu umenia:
