Priestor, čas (zvuky) „A tak, i když jsem měl často pocit, že muž nebo žena, s nimiž jsem na ostrově rozmlouval, mě příliš neposlouchají, nacházel jsem kupodivu ve slovech rodících se z šepotu místa a chvíle více odpovědí na své otázky než při debatách, na jaké jsem byl zvyklý na severu. Bylo to asi tak, […]

Výstava s radikálnym názvom Umenie nemá alternatívu zostavená maďarskou kurátorkou Hajnalkou Somogyi a pripravená v spolupráci s bratislavským Tranzitom, kde sa konala začiatkom roka, bola aj napriek tomu, že nevzbudila prílišný ohlas, pozoruhodná minimálne v dvoch ohľadoch. Jednak preto, že sa pokúsila vymedziť svoju pozíciu v rámci uvažovania o súčasnom umení a jeho spoločenskej praxi, […]

Použiť označenie tradičný v kontexte súčasných nekonvenčných umeleckých prejavov bysa mohlo zdať prinajmenšom nezvyklé. Našťastie možno konštatovať, že pojem tradičnosťv spojení s nitrianskym PostmutArt Festom spočíva v dramaturgickej príťažlivosti citlivokombinujúcej najrozmanitejšie prejavy súčasného nekonvenčného a experimentálnehoumeleckého sveta. Za päť rokov existencie sa z PostmutArt Festu vyprofılovalo podujaties osobitým charakterom, s jedinečnou komornou atmosférou, prinášajúce naozaj […]

(recenzia fılmu 5. október) Stojatá krajina: konzistentný pohyb. Jedno aj druhé v úlohe pozorovateľa. Pohyb: v železe, betóne, asfalte, plastoch. Odpočítavanie dní po stovkách a desiatkach. Obraz: protiobraz. Výpoveď jednotou kompozície. A choroba, úzkosť z približovania: iba nepatrne (a ako veľmi) oživené fotografıe.

(recenzia fılmu Ja, Olga Hepnarová) Režiséri a scenáristi Tomáš Weinreb a Petr Kazda si pre svoj debutový fılm Ja, Olga Hepnarová vybrali veľmi náročnú a ambicióznu látku. Príbeh poslednej ženy popravenej v Československu je dodnes aktuálnou a v istých ohľadoch veľmi nejednoznačnou tragédiou, vzbudzujúcou stále živé vášne. Tvorcovia túto výzvu však odvážne prijali a rozhodli […]

Dokumentárny fılm dlho dominoval znovuzrodenej slovenskej kinematografıi. A sú to stále dokumenty, ktoré patria i k najnavštevovanejším titulom domácej fılmovej produkcie (tu pritom hovoríme o takých rozdielnych snímkach ako Všetky moje deti a 38). Zatiaľ čo v dokumentárnom žánri pribúdali nové mená, v hranom fılme postupne debutovali úspešní a generačne spriaznení dokumentaristi Juraj Lehotský, Jaro […]