1) Koľko som sa natrápil s touto vetou. Minimálne týždeň som ju nosil v hlave. Napadla mi v nedeľu podvečer. Zapísal som si ju. Notes som vložil do diplomatky, ale v pondelok v práci som sa k vete už nevrátil. Celý deň som chodil po chodbách, ako keby mi včely uleteli. Kolegyne sa ma vypytovali, že čo mi je. Iba som mávol rukou. Nič mi nebolo. Povedal som si, nech si trčí tam, kde je, nech len pekne kvasí, kysne. Rastie. Alebo chudne. Keď mi napadne lepší variant, zapíšem si ho.

2) Aj s touto vetou som sa trápil. Ale našťastie, len niekoľko dní. Druhý variant mi zišiel na um vo štvrtok, hneď po obedňajšej prestávke. Fazuľa, ryža, zelenina, nealkoholické pivo. Mango som si nedal. Druhý variant som si zapísal a notes som vložil do diplomatky. Potom, po návrate do kancelárie, som sa až do konca pracovného času venoval bežným úlohám. Tesne pred odchodom mi napadol tretí variant. Vytiahol som z diplomatky notes a zapísal som si ho. Keď som vychádzal z budovy, napadol mi štvrtý variant, ale nechcelo sa mi na ulici vyťahovať notes. Radšej som si ho poriadne zapamätal. Len čo som prišiel domov, štvrtý variant som bez otáľania zapísal do notesa. Kým som písal, prišiel mi na um piaty…

Celý článok si môžete prečítať v novom vydaní časopisu Vlna